Keby tam tak vzali mňa

Neďaleko nášho domu je škôlka   . Vždy ráno sa s deťmi dívame, ako ich tam uponáhľaní rodičia vodia svoje ratolesti, potom pozorujeme, ako sa hrajú v záhrade a neskôr, ako zase postupne odchádzajú. Naše deti o tomto zariadení nechcú ani počuť. Vôbec tomu nerozumiem, keby totiž niekto po mne chcel, aby som sa pol dňa hrala a rozvíjala a jedlo s pitím by som mala voľne k dispozícii, neváhala by som ani minútu.

Zvláštna alergia

Starší syn https://www.feministky.com/kastrace-manela-a-syna najradšej prehlasuje, že na zariadenia tohto typu má alergiu. Vraj jediné, čo ho baví, je byť doma s mamou a mladším bratom. Nebránime mu, sme radi, že môžeme spolu tráviť toľko času. Deň nám obvykle prejde veľmi rýchlo, neustále sa hráme, čítame si, vystrihujeme, vymaľovávame. Chlapci majú spolu pekný vzťah, snažia sa vychádzať spolu čo najlepšie, aj keď vymýšľajú rôzne pestvá. Keby som nemusela každý deň variť a venovať sa aj domácim prácam, môj život by bol ideálny. Vlastne bez ohľadu na to všetko je. Verím, že raz na toto obdobie budeme všetci s láskou a nostalgiou spomínať. A kolektívnych zariadení si ešte obaja užijú až-až.

Keby tam tak vzali mňa
4.3 (85.88%)17
/ by

Post Author: